Dvanásty týždeň tohto kalendárneho roka mala výcviková letka z taktického krídla Sliač prestávku v lietaní. V dňoch 18. až 22. marca 2019 totiž absolvovali spojený výcvik v prežití a špeciálnej telesnej príprave pre výkonných letcov v zimnom období.

Prvý deň sa zúčastnili na zamestnaní zameranom na základné techniky lezenia v Centre výcviku Lešť. Pod vedením skúsených inštruktorov kapitánov Antola a Koleka sa oboznámili s abecedou pohybu v exponovanom teréne s použitím fixačnej výstroje a lán. Po úvodnej inštruktáži, kontrole funkčnosti materiálu, poučení o bezpečnostných opatreniach, ale aj krátkom rozcvičení a zahriatí začali postupne prekonávať trasu Via Ferraty v lokalite Bralce. Aj keď výšky majú piloti, ale aj príslušníci padákovej a záchrannej služby  prirodzene v krvi a vyžívajú sa v nich, niektorí statočne priznali rešpekt pred týmto typom výcviku. Nestabilita rozmočeného, miestami blatistého terénu, mokré a šmykľavé skaly, ale najmä poryvy Leštianskeho vetra neraz nečakane rozhodili rovnováhu a naštrbili sebadôveru aj sebavedomie. V prírodnom skalnom masíve Bralce, v ktorom sú osadené istiace body a stanovištia pre nácvik skalného lezenia, oceľové laná, reťaze, vstupy, chyty, rebríky a rôzne premostenia tvoriace zaistenú lezeckú cestu preverili odvahu, ale aj dôveru v inštruktorov a použitý materiál. Základy pohybu a lezenia po zaistených lezeckých častiach vrátane skalného lezenia s využitím postupového istenia zvládli nakoniec všetci bez väčších technických problémov a zásahov. Nikoho nebolo treba improvizovane spúšťať v strede trasy ani zachraňovať po vypadnutí zo steny, alebo rebríka. Aj keď samozrejme aj s touto situáciou počítali a boli na ňu pripravení.  Na záver sa zhodli že najťažšou prekážkou nielen po fyzickej no hlavne po psychickej stránke bolo vysuté lano spájajúce dva skalné bloky. Bolo totiž potrebné prejsť na druhú stranu vzdialenú 20 metrov. Zhruba tri centimetre hrubé oceľové lano pod šmykľavými kanadami, druhé zasa riadne studené nad hlavou vo vystretých rukách a poryvy vetra preverili schopnosti účastníkov kurzu hlavne v najvyššom bode nad terénom. Pohľad do hĺbky takmer 18 metrov už šteklil brucho a napínal stuhnuté svaly.

Poobede nasledoval plánovaný presun do Terchovej, kde sa už odvíjala ďalšia časť nabitého programu. Aj keď bola kalendárovo od polovice týždňa jar, výška snehovej pokrývky na Orave tomu vôbec nenasvedčovala. V lokalitách kde sa uskutočnil výcvik to znamená v Roháčoch -Spálenej, Kubínskej Holi, ale najmä vo Vrátnej nebola núdza o viac ako jeden a polmetrovú snehovú pokrývku. Tu boli precvičené štandardné úlohy takéhoto typu zamestnaní potrebné na získanie zručností na prežitie po núdzovom opustení lietadla. To znamená založenie a udržiavanie ohňa, vybudovanie provizórneho prístrešku, získavanie vody a jej úprava, poskytnutie prvej pomoci, transport zraneného na improvizovaných nosidlách. V exponovanom prírodnom prostredí pod Chlebom v Malej Fatre vykonali peší presun na 10 km a neskôr zasa skrytý nočný presun na 7 km s maskovaním. Ďalšia dôležitá časť výcviku bola zameraná na špeciálnu telesnú prípravu v prírodnom prostredí v zimnom období. Hlavne presuny, prekonávanie prekážok, ale aj lyžiarsky výcvik a cvičenia v bazéne. Na diaľkový pochod na skialpových lyžiach využili trasy z Vrátnej cez Oštiepkovú muldu na hrebeň Malej Fatry. Tu potom absolvovali výstup na Chleb, Veľký a Malý Kriváň, Hromové a Suchý. Spestrením bol prechod tiesňavami cez Jánošíkove diery s prekonávaním rebríkov, lavičiek a skalnatých prekážok pokrytých v uzavretých častiach rokliny ľadom. Niektorí cvičiaci sa vôbec prvý krát dostali do kontaktu a praktického použitia mačiek a cepínov.

Vedúci zamestnania veliteľ sliačskej výcvikovej letky pplk. Ing. Peter Labudík ako aj hlavný inštruktor výcviku nrtm. PaedDr. Miroslav Štubňa z vrtuľníkového krídla Prešov spokojne konštatovali, že najdôležitejšie je, že nik neutrpel žiadnu ujmu na zdraví. To totiž vôbec nebýva samozrejmosťou. Hlavne pri snahe čo najväčšieho priblíženia podmienok výcviku k reálnej činnosti. Zdravotníčke taktického krídla Sliač rtn. Bc. Ivane Kováčovej absencia reálneho odborného zásahu počas týždňového cvičenia vôbec neprekážala. Tých má totiž na svojom konte počas výkonu práce v nemocnici, ale už aj počas vojenskej zdravotníckej kariéry neúrekom.