Na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia došlo v strednej a východnej Európe k množstvu prevratných zmien, kedy sa začala zmena komunistického totalitného systému na demokratický. Uskutočnilo sa zjednotenie Nemecka a zároveň nastal postupný rozpad mnohonárodných slovanských federatívnych štátov, čím sa podstatne zmenili vnútorné hranice štátov Európy a rozdelenie politických síl. Tento sled udalostí bol však taký rýchly, že zastihol príslušníkov obidvoch strán železnej opony nepripravených. Skončilo sa obdobie studenej vojny a pominula sa hrozba globálnej konfrontácie vyhrotenej pretekmi v zbrojení, ktorých vrchol bol zaznamenaný v 70. a 80. rokoch medzi dvoma jadrovými superveľmocami – USA a Sovietskym zväzom. V bývalých socialistických štátoch sa uskutočnili slobodné voľby a nastúpili cestu politickej i hospodárskej transformácie. Európa prežívala eufóriu z víťazstva ideálov demokracie, vlády zákona a slobodného trhu. Tieto zásadné medzinárodné a vnútropolitické spoločenské zmeny vytvorili historickú šancu pre slovenský národ.