Vážení príslušníci ozbrojených síl SR,

29. marca 2012 si pripomíname 8. výročie vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie. Pri tejto príležitosti mi dovoľte, aby som zdôraznil význam nášho členstva v tomto spoločenstve demokratických štátov na pozadí dôležitých míľnikov, ktoré nášmu členstvu predchádzali.

Slovenská republika deklarovala svoje záujmy pripojiť sa k euro–atlantickej komunite na základe ustanovenia Slovenskej republiky 1. januára 1993. Inauguračné dokumenty zahŕňali hlavné priority zahraničnej politiky, súčasťou ktorých bola aj ambícia dosiahnuť členstvo v NATO a Európskej únii. Všetky vlády od roku 1994 až po vstup v roku 2004, si členstvo v NATO stanovili ako jednu zo svojich najdôležitejších priorít.

V čase, keď Aliancia prišla s návrhom vytvoriť Partnerstvo za mier, aby sa lepšie rozvinuli vzťahy medzi NATO a bývalými socialistickými krajinami, Slovensko bolo medzi prvými, ktorí podpísali Rámcový dokument a pripojili sa k tejto iniciatíve (február 1994). Prezentačný dokument, ktorý Slovensko predložilo v máji 1994, ustanovoval oblasti záujmu SR a Partnerstva. Slovenská republika v tom čase využila rozsiahle možnosti, ktoré tento program poskytoval smerom k naplneniu programových cieľov vlády v obrannej a bezpečnostnej politike.

V novembri 1995 bol schválený prvý individuálny program Partnerstva za mier ako základný nástroj nadviazania spolupráce a zapojenia sa do aktivít NATO. V tomto roku sa Slovensko zapojilo aj do Hodnotiaceho a plánovacieho procesu. Aktivity tohto procesu smerovali k dosiahnutiu interoperability slovenských jednotiek, podriadených veleniu NATO, takže boli schopné bez problémov pracovať po boku krajín NATO.

Prostredníctvom Akčného plánu členstva, samit vo Washingtone otvoril možnosti pre kandidátske krajiny participovať na NATO tak, aby to uľahčilo ich neskorší vstup do Aliancie. Počas integračného procesu si SR osvojila základné pozície v riešení bezpečnostných otázok so zreteľom na preventívne opatrenia. Slovensko bolo v tomto duchu aktívne aj v ostatných medzinárodných organizáciách ako OSN a EÚ a aj v regionálnych zoskupeniach. Celková prestíž slovenských ozbrojených síl a Slovenska vo všeobecnosti bola zlepšovaná spoluprácou našich ozbrojených síl v mierových misiách pod velením medzinárodných organizácií. Slovensko ukázalo, že si želá byť viac ako len pasívny prijímateľ bezpečnosti.

Pražský samit NATO v roku 2002 bol pre Slovenskú republiku dôležitý z dvoch dôvodov. Jednak na samite dostalo pozvánku na štartovacie rokovania sedem krajín, medzi nimi aj Slovensko, čo znamenalo robustné rozšírenie Aliancie, a jednak boli odsúhlasené opatrenia a iniciatívy pre vnútornú transformáciu Aliancie. Takisto bol odsúhlasený ucelený zoznam opatrení, aby sa posilnila schopnosť NATO čeliť bezpečnostným výzvam každého druhu. Slovenská republika akceptovala rozhodnutia a úlohy, dojednané na pražskom samite ako keby bola členom Aliancie, hoci oficiálne ešte členom nebola. Záväzky vyplývajúce z tohto samitu sa v politickej, bezpečnostnej i vojenskej oblasti stali pre SR veľkou výzvou.

V decembri 2002 Slovenská republika potvrdila svoju pripravenosť odsúhlasiť politické, vojenské, bezpečnostné a legislatívne zladenie sa s Alianciou. Slovenská republika takisto vyjadrila vôľu a schopnosť uložiť si politické a vojenské úlohy a záväzky, vyplývajúce z Washingtonskej dohody a Štúdie o rozšírení NATO.

Členské krajiny NATO podpísali protokol o pristúpení SR k Severoatlantickej zmluve 26. marca 2003. Pre Slovensko sa otvorili takmer všetky výbory NATO. Parlamenty členských krajín NATO uzatvorili ratifikáciu prístupových protokolov v marci 2004. Prístupové krajiny postupne predložili ratifikačné dokumenty Washingtonskému depozitu zmlúv. SR sa stala členom NATO 29. marca 2004.

Slovensko si po vstupe do NATO muselo uvedomiť, že členstvo nie je iba potvrdením integračných snáh, ale priniesla so sebou ohromnú zodpovednosť – vyzývala na ešte aktívnejšiu medzinárodnú angažovanosť, ktorá ho urobila plnohodnotným členom Aliancie. SR sa pripojila k NATO, ktoré odštartovalo komplexný proces veľmi dôležitej transformácie, pomenovanej NATO 21. storočia. Počas roku 2004 sa naštartovali dva vzájomne sa prekrývajúce procesy: napĺňanie časového plánu reforiem a napĺňanie Cieľov síl 2004. V spojitosti so vstupom si SR uložila úlohy zúčastňovať sa procesu plánovania a budovať ozbrojené sily, plne kompatibilné s NATO. Táto úloha sa uskutočňovala a stále uskutočňuje v dvojročných cykloch prostredníctvom Cieľov síl.

Počas doby nášho členstva v NATO sa príslušníci OS SR zúčastnili aliančných operácií KFOR v Kosove a ISAF v Afganistane, kde naši vojaci pôsobia aj v súčasnosti. Svojou profesionalitou v medzinárodnom prostredí denne dokazujú, že sme plnoprávnym členom Aliancie, vedomým si svojich záväzkov.

Skúsenosti z operácií a cvičení, ale aj zo samotného pôsobenia príslušníkov OS SR vo veliteľských štruktúrach a štruktúrach síl NATO, sú pravidelne zapracovávané do cyklu obranného plánovania a sú významným elementom revízií dlhodobých plánov rozvoja OS SR. Cieľom spomínaných snáh je budovať malú, rýchlo nasaditeľnú, dobre vycvičenú a moderne vyzbrojenú armádu na profesionálnom základe.

Vážení príslušníci ozbrojených síl SR,

pre Slovenskú republiku znamená členstvo v Severoatlantickej aliancii úspešné zavŕšenie niekoľkoročného úsilia. Želám si, aby zvýšená zodpovednosť, ktorú prináša súčasnosť, bola výzvou pre nás všetkých, aby sme sa s plnením povinností vyplývajúcich z nášho členstva v NATO vyrovnali profesionálne a so cťou. Verím, že budúcnosť potvrdí našu vysokú profesionalitu a odvahu popasovať sa s problémami.

Dovoľte mi, aby som poďakoval Vám, ako i všetkým Vašim predchodcom, že ste sa podieľali na tomto historickom úspechu pre Slovensko rovnako, ako na budovaní ozbrojených síl počas ôsmich rokov nášho členstva.